Kam na výlet: Bývala nemecká škola Huncokárov - Modra

Z histórie budovy „Nemeckej Školy“

Pre túto budovu je zaužívaný názov „Nemecká škola“. Stavebný zámer bol postaviť Mestskú vilu pre ubytovanie letných hostí na poschodí a na prízemí nechať ubytovanie pre drevorubačov. Aby sme správne pochopili motív výstavby, posunieme sa v čase ešte o niekoľko rokov dozadu, do r.1881, keď 17 významných osobností prednieslo mestskému zastupiteľstvu návrh, ktorý mal neskôr pre rozvoj rekreačných oblastí mesta zásadný význam.

Výstavbu Mestskej vily na Piesku financovalo mesto, celkový rozpočet bol 7.500 forintov a postavená bola na základe plánov miestneho stavebného majstra Jána Dorringera. Na Piesku sa v blízkom okolí kaplnky v tom čase nachádzalo 5 domov pre Huncokárske rodiny (Čermákovci, Steinerovci, Schwandtnerovci, Lindtnerovci a Grausovci). Vila bola postavená  na pozemku kde stál chátrajúci dom rodiny Čermákovcov. Mesto z prenájmu 4 letných bytov  v tejto vile predpokladalo ročný príjem spolu 600 forintov. Rodina Čermáková bola ubytovaná na prízemí budovy. To že sa v jednej z 12 izieb zriadila škola malo pravdepodobne súvis s tým, že v r. 1884 požiadal vrchný školský inšpektor Jozef Róth o povolenie prístavby svojho letného bývania (miestnosť 4,6m x 5,5m) k existujúcemu huncokárskemu domčeku Schwandtnerovcov (tí bývali hneď oproti Čermákovcom). Toto mu bolo povolené a následne pri svojich letných pobytoch videl život a potreby detí Huncokárov.

Trieda pre huncokárske deti

Vyučovanie v škole sa začalo 1. októbra 1890. Prvým učiteľom bol Július Sokal. Na jeho pracovnej zmluve sa uvádza plat 50 forintov od mesta za rok (v mesačných splátkach) a zadarmo k dispozícii ubytovanie v jednoizbovom byte tejto vily, kúrenie (drevo), osvetlenie (petrolej). Učiteľovi drevorubači platili 50 grajciarov za každé školopovinné dieťa mesačne. Oficiálnym vyučovacím jazykom v tom čase bola maďarčina, je však možné že tieto deti boli vyučované po slovensky. Až do zatvorenia školy (v roku 1945) sa tu vystriedalo veľa učiteľov, v roku 1893 nastúpil Ján Gere, toho však v r. 1895 pre neplnenie pracovných povinností požiadali drevorubači uvoľniť. Od r. 1898 tu pôsobil Ferdinand Dúbravský. Jeden rok tu tiež učil Fraňo Král (1930). V čase Slovenského štátu 1938 – 1945 sa vyučovalo po nemecky (odtiaľ pochádza názov Nemecká škola). V tom vojnovom období bol žiakom tejto školy aj môj otec Otto Graus, jeho otec Viliam Graus ešte ako dieťa tiež do tejto školy chodil. Po skončení vojny boli v roku 1945 na Slovensku všetky nemecké školy (teda aj tá na Piesku) zatvorené.