Kam na výlet Spišská Nová Ves

Rozhodne jeden z najlepších tipov kam na výlet.  Slovenský raj je perla turistiky. Príroda spojila vodu, skaly, tieňavy, stromy do jedinečnej scenérie. Typickým fenoménom územia NP sú rokliny s množstvom zabudovaných sprístupňovacích technických zariadení. Verejnosti prístupné rokliny:

Kláštorisko (760 m n. m.) je archeopark a turistické stredisko v srdci Slovenského raja. Uprostred sústavy kaňonov, tiesňav, jaskýň a vyvieračiek sa nachádza i ruina kláštora zo začiatku 14. storočia. Človek tu nachádzal svoj trvalý, alebo prechodný pobyt už od Praveku. V 13. storočí zachránilo toto miesto obyvateľov okolitých miest a osád pred tatárskymi hordami. Zakladacou listinou kláštora na “Skale útočišťa” (z 12. decembra 1299) začína vyše 250-ročné pôsobenie mlčiaceho rádu...

Top  výlety Slovensko. Jeden z najkrajších a najznámejších kaňonov na Slovensku. Vedie od Hrdla Hornádu na Podlesku pri obci Hrabušice po most pri Maši v Smižanoch. Náročný, ale nezabudnuteľný prechod po turisticky značenom chodníku umožňujú kovové mostíky a lávky, reťaze, rebríky a stúpačky. Kaňonom prechádza aj rovnomenný náučný chodník. Prielom Hornádu je približne 16 km dlhý.  Hornád tu vytvoril kaňonovité údolie. Oddeľuje od centrálnej časti...

Pôvodne kráľovský hrad, jeden z najrozsiahlejších hradných komplexov v strednej Európe. Hrad spolu s komplexom Spišskej kapituly boli roku 1993 zapísané do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO – World Heritage List.

Od roku 2013 je jaskyňa prístupná návštevníkom za účelom zotavenia a poznávania jej prírodných a historických hodnôt. Nachádza sa v národnej prírodnej rezervácii Prielom Hornádu asi 60 m nad hladinou Hornádu v spodnej časti Kláštornej rokliny. Prístupná je z turistického chodníka vedúceho cez Kláštorskú roklinu na Kláštorisko po zelenej trase.  Má dĺžku 26 m .

Dreveník je travertínová kopa tvaru stolovej hory v Hornádskej kotline a národná prírodná rezervácia. Územie má rozlohu 1 018 186 m² a je chránené od roku 1925.

Na severnom úbočí Vysokého vrchu vypínajúcom sa v pohorí Volovské vrchy nad obcou Poráč, sa ukrýva Jaskyňa Šarkanova diera. Táto jaskyňa je dlhá 177 m. 

Nachádza sa v nej viacero vodopádov a je známa množstvom technických sprístupňovacích zariadení ako sú reťaze a rebríky. Kláštorná roklina je dlhá 1.5km a má prevýšenie 224m.

Nachádza sa v tesnej blízkosti kostola sv. Michala na skalnom návrší. V súčasnosti sa tu nachádzajú iba jeho zvyšky. Hrad je obdĺžniková budova so štyrmi nárožnými vežami.1 Základy hradu sa položili roku 1284 pôvodne v gotickom slohu.

Chránený objekt leži 5km od obce Markušovce v Hornádskej kotline. Geologicky je územie budované vnútrokarpatským paleogénom. Jeho bázu tvoria zlepence. Zrnitostné pomery zlepencov sa často menia, od balvanitých až po drobnozrnné. Zlepence transgredovali na podložné triasové vápence, pričom vyplnili aj nerovnosti podkladu. 

Miesto prianí, alebo tiež pamätník Pocta Majstrovi Konrádovi, sa od roku 2012 nachádza v strede námestia ako pripomienka prvej gotickej zvonolejárskej dielne na Spiši (a zároveň najvýznamnejšej na Slovensku) založenej v Spišskej Novej Vsi Majstrom Konrádom. Prvá písomná správa o zvonolejárovi sa datuje do roku 1357. Jeho nasledovníci udržali činnosť dielne do roku 1527. Tvarovo dokonalé a zvukovo bezchybné zvony dodnes zvonia v Spišskej Kapitule, Košiciach, desiatkach obcí na Spiši, ale aj v Krakove na Hlavnom námestí. I priamo v Spišskej Novej Vsi, pôsobisku zvonolejárne, sa naskytá jedinečná možnosť vidieť týchto svedkov doby. Pri Mieste prianí sa od apríla 2013 nachádza kostolný zvon...

Nádrž je súčasťou vodného diela Dobšiná a poznáme ju aj pod názvom Dedinky. Po VVN Bešeňová je to druhý najväčší pstruhový revír na Slovensku.

Trojloďový farský kostol patrí medzi najvzácnejšie pamiatky v meste. Architektúra kostola zo 14. storočia je zachovaná sčasti v pôvodnom stave dodnes. Pozoruhodným je reliéf tympanónu znázorňujúci korunovanie Matky Božej Panny Márie. V kostole sa nachádza súsošie Ukrižovania z dielne Majstra Pavla z Levoče, relikviár v tvare kríža od Mikuláša Gallica zo Sieny z 1. polovice 14. storočia, pacifikály z 15. storočia, zlatená monštrancia zo 16. storočia pripisovaná košickému zlatníkovi Antóniovi, kalich z pozláteného striebra z roku 1795 od Jána Kolbenhayera z Levoče. Nachádza sa tu i bronzová krstiteľnica, ktorej časť (tzv. nohu) historici pripisujú Majstrovi Konrádovi, zakladateľovi prvej...

Suchá Belá (národná prírodná rezervácia) jedna z najromantickejších a najnavštevovanejších tiesňav Slovenského raja s nadmorskou výškou 550 až 950 m a výraznými geomorfologickými prvkami (skalné okná). Je príkladom spätnej erózie s prekrásnymi vodopádmi (Misové vodopády, Okienkový vodopád), krútňavovými hrncami, prahmi a perejami. V porastoch prevláda smrek, borovica a jedľa. Začína sa na severnom okraji planiny Glac. Na vzdialenosť 2,5 km klesá o 400 m....

Tiesňava Veľký Sokol leží na západnom okraji severných svahov Glackej planiny. Východiskovým bodom do nej je bývalá horáreň neďaleko osady Píla, miestnej časti Hrabušíc. Sprístupňuje ju žlto značená turistická trasa, ktorou sa povoľuje iba jednosmerný prechod v smere nahor, čiže proti prúdu potoka.