Krása skrytá v kvapkách vody - Výstava akvarelov

Podujatie Martin

 

Krása skrytá v kvapkách vody

Výstava akvarelov 11. 1. – 11. 3. 2020, Kávičkáreň bonno23, Martin

Terézia Honzová

 Od 11. 1. 2020 do 11. 3. 2020 sa v priestoroch „Kávičkárne bono23“, M. R. Štefánika 38, Martin uskutoční autorská výstava akvarelov neprofesionálnej výtvarníčky Terézie Honzovej.

 Výtvarná tvorba Terézie Honzovej je zameraná na akvarel – jednu z najťažších, ale aj najrýchlejších umeleckých techník, ktorá asi najviac odzrkadľuje jej povahové črty. Tematicky sa v začiatkoch upriamila na to čo milovala v detstve - rastlinné a zvieracie motívy. Neskôr jej učaroval abstrakt, ktorý postupne dotvárala perokresbou, na základe svojich pocitov z abstraktov – portrétmi a figurálnou kresbou. V jej dielach je cítiť silný ženský aspekt - jemnosť, citlivú hravosť najmä teplých farieb, ale súbežne aj doposiaľ potlačený temperament, ktorým expresívne svoje akvarely dynamizuje. Má jedinečný štýl, ktorý neodpozorovala, bol jej proste daný a necháva mu priestor rozohrať svoju silu. Prioritou Terézie v rámci jej tvorby ostáva zdokonaľovanie sa v technických nedostatkoch, v čom úspešne napreduje.

 

Terézia Honzová,

narodila sa v roku 1948 v Šaštíne-Strážoch. Bola dcérou rakúskej imigrantky Anny Dangler a slovenského montéra Imricha Mihála. Svoje detstvo prežila s neskôr už rozvedenou nemecky hovoriacou matkou a so svojimi dvomi sestrami na Záhorí. Už od útleho veku sa u nej začali prejavovať umelecké dary a najmä citlivý vzťah k prírode – rastlinám, kvetom, zvieratám, ktoré sa v súčasnosti objavujú v jej tvorbe. 

Napriek tomu, že svoj talent nerozvíjala počas základnej školy na umeleckých krúžkoch, bola ako jedna z mála prijatá na Strednú školu umeleckého priemyslu v Bratislave. Počas rokov 1966 -1969 sa na spomínanej škole venovala štúdiu umeleckej fotografie a súbežne získala aj základy teórie a histórie umenia a taktiež základy ostatných výtvarných techník. Jej tvorivý potenciál sa bohužiaľ nerozvinul naplno. Po ukončení strednej školy začala u nej kulminovať choroba, ktorú si so sebou niesla od detstva a následne počas liečenia vo Vysokých Tatrách stretla svoju životnú lásku a neskôr manžela. Produktívny vek prežila striedavo na Štrbskom Plese a najmä v Martine, kde sa s manželom presťahovali.

Postupne sa jej narodili dve deti a Terézia sa zaradila do kolobehu bežného života – od roku 1977 do roku 1978  pracovala v Matici Slovenskej a následne v rokoch 1978 až 1992 v reprografickom stredisku v Martinských strojárňach. Umenie sa stalo zdanlivo celoživotne odloženou métou. Tak ako plynul čas, deti postupne opustili domov a ona žila pre zamestnanie, domácnosť a manžela. So zhoršujúcim sa zdravotným stavom sa stala invalidnou dôchodkyňou, potom dôchodkyňou a na záver ju tragicky opustil aj manžel.

Bolo pre ňu ťažké hľadať novú platformu vo svete, ktorý sa úplne zmenil. Všetky istoty, ktorým obetovala seba a svoj talent sa vytratili, ostala sama, v smútku, bez perspektívy.

 

Zhodou náhod sa v neskorom veku ocitla na výtvarnom workshope, kde lektori objavili jej prekvapivé danosti, veta jedného z nich – „Pani a vy kde ste spala?“ asi najviac charakterizovala situáciu, v ktorej sa Terézia zrazu ocitla.

Napriek chatrnému zdraviu, zmobilizovala všetky svoje sily a stala sa účastníčkou viacerých výtvarných workshopov a dokonca medzinárodného výtvarného plenéru. Tu začal rásť jej tvorivý potenciál a odvaha. Na základe odporúčaní lektorov, aby intenzívne výtvarne pracovala, sa Terézia vrhla do individuálnej dennej tvorby a súbežne sa stala členkou združenia – výtvarného ateliéru vo Vrútkach pod vedením lektora Petra Piatka. O prvých úspechoch nasvedčoval aj diplom regionálneho kola Výtvarného spektra 2019 – celoslovenskej súťaže amatérskej výtvarnej tvorby.

 

Čo dodať na záver? Smutný príbeh premrhaného talentu?...

 

Rozhodne Nie. Je to príbeh ženy, ktorá si musela prejsť všetkým tým, čím prešla, aby pochopila, že jej dar a následná tvorba je zmyslom jej života. Počas svojej životnej púte nazbierala radostné i nie moc šťastné skúsenosti, čoho výsledkom je, že tematika jej diel sa stala výpovednou, oslovujúcou a možno inšpiratívnou pre nás ostatných.

 

 

 

Meno organizátora: Terézia Honzová
Fotografie
Podobné podujatia