Hľadanie šťastia je jednou z univerzálnych charakteristík ľudských bytostí. Odkedy je človek človekom, zaoberá sa otázkou šťastia, hľadá ho, túži po ňom a je ochotný pre získanie šťastia urobiť aj zdanlivo nemožné.

Je isté, že každý z nás môže nachádzať pocit šťastia v niečom inom - niekto v láske, priateľstve, niekto v práci, v prechádzke, hudbe. Keby sme v tomto bode skončili s našimi úvahami, museli by sme povedať, že toto zamyslenie ani nemá zmysel, lebo aj tak neexistuje nijaký „obecne platný“ recept na šťastie a každý musí hľadať to svoje, jedinečné a neopakovateľné. My sa však napriek tomu pokúsime hľadať určitý „univerzálny“ recept, pokúsime sa na chvíľu zabudnúť na všetko, v čom sa ľudské bytosti od seba odlišujú a hľadať istý spoločný bod, niečo vnútorné a hlboké, čo nepodlieha času ani okolnostiam a čo v nás všetkých existuje bez ohľadu na to, že sme v mnohých osobných aspektoch rozdielni.

Zoberieme si na pomoc myšlienky múdrych ľudí, ktorí uvažovali o tejto téme a ktorí sa bez ohľadu na to, že žili v odlišných kultúrach i stáročiach zhodujú vo svojich pohľadoch na ľudské šťastie, možno práve preto, že sa im podarilo preniknúť do skutočnej podstaty človeka a našli určitú nadčasovú a univerzálnu múdrosť, ktorú nám zanechali vo svojich dielach.

„Okolnosti samé o sebe nikdy neutvárajú naše pocity, ale len náš postoj k týmto okolnostiam.“ (Thorwald Dethlefsen)