REMESLO MÁ ZLATÉ DNO: HRNČIAR
Podujatie Ružomberok
REMESLO MÁ ZLATÉ DNO: HRNČIAR
Mesto Ružomberok, Oblastná organizácia cestovného ruchu Region Liptov a Dom UNESCO Vlkolínec vás pozývajú na ukážky tradičných slovenských ľudových remesiel.
Tento víkend vám pán Kamil Šlapák predstaví hrnčiarske umenie.
Pán Šlapák vytvára hlinené dekoračné a úžitkové predmety a doplnky použitím prírodných materiálov. Vo Vlkolínci bude vyrábať rôzne hrnčeky rôznych tvarov a vzorov. Návštevníci sa môžu naučiť tradičné pracovné postupy hrnčiarstva.
V závislosti od počasia bude tvoriť, buď pri Dome UNESCO, alebo vo vnútri Domu UNESCO. Príďte sa pozrieť ako vyzerá výroba hlinených predmetov a porozprávať sa s remeselníkom.
Pán Šlapák sa keramike a hrnčiarstvu venuje 20 rokov. Začínal v malej dielni, kde sa naučil základy modelovania, glazúrovania a čiastočne aj točenie na hrnčiarskom kruhu. Časom ho táto práca prestala napĺňať z dôvodu nenaplnenia svojej realizácie, rozhodol sa ísť vlastnou cestou, kde si mohol uskutočniť svoje nápady. Asi 5 rokov je už sebestačný a pracuje ako slobodný umelec. Jeho práca spočíva v točení na hrnčiarskom kruhu, modelovaní, maľovaní, glazúrovaní a vypaľovaní v el. peci. Vyrába šálky, hrnčeky, krígle, rôzne postavičky a sochy, dobové, tradičné aj netradičné nádoby a tvary. Najnovšie experimentuje s technikou RAKU, ktorá sa k nám dostala v 16. storočí a jej korene sú v Japonsku. Je presvedčený, že v práci s hlinou je obrovský priestor na sebarealizáciu, či už za pomoci tradičných postupov alebo vlastných nápadov. Najviac ho na jeho práci baví, že vďaka prírodným materiálom: hline, vode, glazúre je v neustálom spojení s prírodou.
Niečo stručné hrnčiarstve:
Hrnčiarstvo bolo na území Slovenska jedným z najrozšírenejších remesiel od obdobia stredoveku zhruba do polovice 20. storočia. Väčšina výrobkov mala špecifické krajové a lokálne znaky v tvare výrobkov alebo ich dekóre. Utvoril sa tak napr. okruh bardejovský, gemerský, liptovský, oravský, pozdišovský, pukanský. Úpadok hrnčiarstva súvisel s rozvojom mechanizovanej výroby keramiky a s rozšírením lacnejšieho a trvácnejšieho továrenského riadu (plechový a smaltovaný riad, kamenina a pod.). Vývoj remesla negatívne ovplyvnili aj hospodárske krízy a svetové vojny. Najvýznamnejšou a jedinou svojho druhu a úrovne bola od roku 1883 keramická dielňa v Modre, ktorá pretrvala do nedávnych dní ako Slovenská ľudová majolika.
Prezentácia remesiel prebieha s myšlienkou #ObjavUdržateľnéSlovensko, pri ktorej je jedným z hlavných cieľov využitie toho, čo je miestne a tradičné v konkrétnom území. Preto sa vo Vlkolínci prezentujú miestni remeselníci s remeslami, ktoré majú v území dolného Liptova dlhoročnú históriu.
10:00 - 17:00 hod.
