Či už si to chceme priznať alebo nie, každý z nás pred niečím „zatvára oči“. Zakrýva si ich rukami v prípade strachu z možného nebezpečenstva. Z niečoho nepoznaného, či nepríjemného. Je to automatická reakcia. Obranný, väčšinou podvedomý reflex.
Dalo by sa však pomyselné zakrývanie si očí pred problémami (nielen) globálneho rozmeru takisto považovať za „nevinnú“ podvedomú reakciu?
V dnešnej dobe vyspelých technológií sa o problémoch – ako v okolí našich domovov, tak aj na opačnom konci zemegule, dozvieme v priebehu niekoľkých minút. Aj napriek tomu však ešte stále mnohí neprikladajú veľký význam týmto červeným výkričníkom. Či už ide o občianske vojny, pytliactvo alebo o plastové zamorenie našej Zeme.
Tento rok som sa počas môjho cestovania rozhodla postupne zachytiť okamihy, objekty a ľudí, ktorí sa mi zdali byť svojím spôsobom istým počtom populácie prehliadaní. Výstava s názvom „Vedomá nevedomosť“ zahŕňa niekoľko okruhov. Jedným z nich je aj otázka LGBTQ – Ball of Shame a dúhový pochod. Ďalšími sú napríklad kolektívna slepota, ľudia bez domova, samota, či závislosť.
Katarína Tučeková
Som študentkou druhého ročníka filozofickej fakulty Masarykovej univerzity, odbor Teória interaktívnych médií. Umenie je s mojím životom popreplietané už odmalička. Konkrétne fotografovaniu som sa začala venovať ešte ako 11 ročná. Vtedy to však boli len obyčajné pokusy o zachytenie môjho každodenného života. Približne od začiatku strednej školy som sa fotografii začala venovať intenzívnejšie a zamerala som sa na umeleckú fotografiu. V posledných rokoch si ma čím ďalej, tým viac získalo fotenie „momentiek“ – najmä zachytenie emócií ľudí a prehliadaných detailov.
