Podujatia, akcie Veličná
027 54 Veličná
Miesto | Smer |
---|
24 m | V | |
142 m | SZ | |
199 m | JV | |
452 m | JV | |
1.7 km | V |
Hospodárske zázemie v tomto čase tvorilo poľnohospodárstvo, remeslá a obchod s poľskými trhovými strediskami. Obyvatelia Veličnej nakupovali hlavne poľskú soľ. Toto potvrdil v roku 1525 panovník Ľudovít II. a tiež Ferdinand I. v roku 1548. Rudolf II. v roku 1583 potvrdil predchádzajúce privilégiá a povolil mestečku soľný sklad. Ferdinand II. v roku 1635 udelil Veličnej výsadu, podľa ktorej každý týždeň v pondelok sa konal slobodný trh na poľnohospodárske produkty, dobytok a mohli konať päť jarmokov do roka. Podľa daňových súpisov z roku 1547 - 1548 patrila Veličná k Oravskému hradu a mala 55 domov. Okolo roku 1640 Veličňania postavili nemocnicu s útulkom. 17. storočie však prinieslo mnoho zmien. Okrem stavovských nepokojov , Thökölyho, Pikovho povstania najväčšia pohroma prišla v roku 1683, keď Veličnú vypálili poľsko-litovské vojská Jána Sobieskeho, ktoré tiahli dolu Oravou na pomoc Viedni proti Turkom. Pri požiari zhorel aj kostol v ktorom bol mestský aj župný archív. Po požiari sa sídlo župy natrvalo presťahovalo do Dolného Kubína, ktorý bol v tom čase maličkou obcou. |
Život sa však po čase opäť znormalizoval, obyvatelia znovu postavili domy, kostol a naďalej sa venovali obchodu, remeslám pričom naďalej hlavným zamestnaním ostáva poľnohospodárstvo a chov dobytka. Obilie sa mlelo v niekoľkých mlynoch, v roku 1740 vzniká v obci pivovar, v mnohých domoch sa rozšírilo pálenie pálenky v kotlíkoch. Okrem obilia sa pestoval ľan a konope - základ výroby plátna ktoré sa upravovalo v mangľoch a farbilo nielen v miestnej farbiarni. V roku 1772 bol postavený mangeľ a v roku 1902 farbiareň. Široko - ďaleko bola známa modrotlač Greguškovcov a hlavne Páltikovcov.
Založenie školy možno predpokladať v 14. storočí, hneď po vzniku farnosti. Tolerančný patent umožnila aj vo Veličnej založiť evanjelickú faru a školu. Kostol postavili v roku 1785, faru v roku, 1789, a školu 1793. V kaštieli po roku 1918 bola chýrna gazdinská škola, ktorá sa dodnes spomína nielen na Orave. Po roku 1948 tu bola poľnohospodárska majstrovská škola, ktorá sa zmenila na účtovnícku. Posledné lesnícke učilište zaniklo roku 1970. Municipálny zákon z roku 1871 zrušil štatút mestečka, Veličná sa stala obcou. Aj v rokoch 1871 - 1945 však v obci pôsobil väščí počet remeselníkov. Obec bola oslobodená 5.apríla 1945. Vývoj po roku 1945 nepriaznivo ovplyvnila stavebná uzávera v súvislosti s predpokladanou výstavbou vodnej priehrady. Výstavba rodinných domov sa sústredila v priestore medzi Veličnou a jej časťou Revišné. Ustanovujúca schôdza JRD sa konala 2.marca 1958. Zvyky a obyčaje vo Veličnej Turíčne sviatky sa v domácnostiach vyznačovali rozvešaním vetvičiek červeného smreka a lipy po stenách. Na 1. mája nebolo zvykom stavať máje, ale skôr na veličnianskom jarmoku kúpiť dievčaťu "jarmočnô". Na Jána robievali chlapci na Banisku vatru. Večer prišli aj dievky a spievali jánske piesne. Mládenci si našli najrozličnejšie spôsoby ako vyjadriť svoju náklonnosť, ale dievčatá im najlepšie odpovedali piesňami pri hrabaní sena. Ženský spev trávnic sa ozýval Dielnicami, Orvišníkom, Lazmi ... Na jeseň keď sa úroda sústredila z polí do humien z holí zišiel aj dobytok. Pastieri chodievali na Vianoce s vinšami a rozdávali boženíky. Za ne dostávali sviatočný chlieb a peniaze. Ešte na Ondreja zvedavé dievčatá liali olovo aby zistili aký chlapec sa im dostane. V decembri sa z domu do domu páralo perie - pri tom sa rozprávali novinky, klebety i strašidelné príbehy. Na Lucie robili mládenci žarty gazdom. Schovávali hospodárske náradie aby ho gazda ľahko nenašiel - niekedy i na strechu. |
Podujatia v obci Veličná. Sekcia tradičné podujatia.
Folklórne slávnosti dolnej Oravy