Kam na výlet: Katolícky kostol - Badín

Najcennejším objektom po stránke umeleckohistorickej je rímskokatolícky kostol sv. Kataríny Alexandrijskej, ktorý bol postavený na návrší a dominoval celému údoliu. Je to pôvodne včasnogotická sakrálna stavba, ktorá vznikla niekedy v druhej polovici 13., alebo začiatkom 14. storočia. Ako približný dátum a uvádza rok 1307. Bol to jednoduchý sálový chrám s polygonálnym uzáverom presbytéria, ktorý ako všetky katolícke kostoly mal výchovdno-západnú polohu (hlavný oltár je na východe). Hoci kostol bol počas svojej existencie viackrát prestavaný, dodnes sú viditeľné niektoré gotické prvky (4 piliere na vonkajšej strane presbytéria).

Kostol je zasvätený sv. Kataríne Alexandrijskej. Patrocínium chrámu nebol nikdy náhodný a dodnes nám poskytuje cenné historické informácie. Staré chrámy (13-14. storočí) obyčajne uprednostňovali domácich svätých. Od 13. storočia sa Arpádovci hlásili k sv. Kataríne, ako ku svojej patrónke, lebo manželka kráľa Bélu IV. Mária pochádzala z Byzancie. Jej rod odvodzoval svoj pôvod z rodu sv. Kataríny.

Interiér kostola je celý prestavaný. Nad presbytériom sa ešte nachádza gotická krížová rebrová klenba. Rebrá tu dosadajú na konzoly, ktoré majú podobu ľudských hláv. Na severnej strane kostola sa zachovalo gotické výklenkové pastofórium z 15. storočia. Vnútro kostola bolo približne trikrát prestavané. V 17. storočí, v čase tureckého nebezpečenstva bol premenený na malú útočistnú pevnosť. V roku 1636 ho obohnali múrom a strieľňami. Ďalšia - baroková prestavba - sa uskutočnila v roku 1765. Pri tejto prestavbe bol nahradený pôvodne drevený strop chrámovej lode tehlovou pruskou klenbou. Terajšie dve bočné lode pristavali až pri poslednej prestavbe v rokoch 1893-1894, keď dostal kostol svoju terajšiu neodogotickú podobu. Aj bočné lode majú krížovú klenbu, ale v neogotickom prevedení. Loď kostola je ukončená zníženým víťazným oblúkom. Objekt doplňuje celodrevený chór, ktorý na západnej strane pretína všetky tri lode.

Mobiliár kostola je väčšinou nový. Z historickej výzdoby sa zachovala medená, ručne tepaná renesančná krstiteľnica. (práca banskobystrických mediarov z roku 1765), ktoré má rokokové držadlo. V ľavej bočnej lodi sa zachoval aj barokový oltár s akantovým, rokajovým ornamentom z druhej polovice 18. storočia a ranobarokový obraz Panny Márie z konca 17. storočia. Hlavný oltár je neogotický (1946-47). Bol zakúpený namiesto ranobarokového oltára, ktorý na konci 2.svetovej vojny zničil granát. Bočný oltár južnej lode, tzv. banícky, bol  umiestnený po prestavbe, v roku 1899.

Okolo kostola sa nachzádzal najstarší cintorín. V areáli kostola bol pôvodne aj karner (kostnica, kde sa zhromažďovali kosti nebohých op zaplnení cintorína), ktorý zrušili pri prestavbe roku 1893. Keďže kostol nemá vežu, objekt doplňuje zvonica z roku 1859. Pôvodne bola dubová, bola však prestavaná v roku 1963. Je to dvojpodlažná stavba so šalovaním. Mala 2 zvony: väčší zvon vážil 231/2 centov. Podľa tradície ho darovala rodina Hudobovcov. O menšom nie sú záznamy. Oba zvony zrekvirovali počas 1. sv. vojny. Nový zvon 250 kg darovali farníci, ďalší 50 kg je z roku 1971 (odliala ho zvonolejárka Leticia Dytrichová v Brode u Prerova.)

Novou dominantou obce je rímsko-katolícky Kňazský seminár sv. Františka Xaverského. Tento moderný komplex vznikol podľa projektu dvoch architektov a to Ing. Rudolfa Bizoňa a Ing. Vincenta Manáka. Základný kameň budovy položili 1. mája 1991 a slávnostná posviacka bola 4. októbra 1993. Je to impozantná dvojposchodová budova, ktorej ústrednú časť tvorí kaplnka. Budova obsahuje komplex obytných a študijných priestorov a knižnicu.

Menším katolíckym sakrálnym objektom bola kaplnka Panny Márie vedľa bývalej cesty z BB do ZV, ktorá bola zničená počas vojny, po vojne ju obnovili.