Podujatia Remeslá

Dnešné podujatia
Žiadne podujatia.
Zajtrajšie podujatia
Žiadne podujatie.
Podujatia v ďalšom období
Paličkovanie čipiek
Regionálne centrum remesiel ÚĽUV, Dolná 14,, Banská Bystrica
Skoromájové slávnosti 2017
Námestie Matice slovenskej, Žiar nad Hronom
III. ročník Furmansko-remeselníckeho dňa
Areál Školského hospodárstva Ľadovo, Lučenec
Nitránsky rínek 2017
Svätoplukovo námestie, Nitra
Kúcanský jarmok 2017
na Štefánikovej ulici, Kúty
Položky 120 (celkovo 20)

Remeslo

 

Remeslo je malovýroba založená prevažne na ručnej práci..Vyžaduje odbornosť dosiahnutú vzdelaním a praxou. Prví remeselníci si výrobky vyrábali vlastnoručne. Neskôr si remeselní majstri priberali pomocníkov (učňov a tovarišov)..

 

 

Postupne bolo potrebné prácu urýchliť a vyrobiť čo najviac výrobkov. Preto začali vznikať veľké ručné dielne – manufaktúry, kde sa na výrobe jedného výrobku podieľalo viac ľudí. Začala sa využívať deľba práce, vznikalo množstvo manufaktúr a výroba sa znásobila.

 

 

V čase priemyselnej revolúcie sa do výroby začali zavádzať prvé stroje a vznikali továrne. Deľba práce pretrvala a stroje postupne nahrádzali prácu človeka.

 

Dnes sa vo výrobe používajú moderné stroje, roboty a počítače, ktoré v niektorých priemyselných oblastiach takmer úplne nahradili prácu človeka. Výroba sa zautomatizovala.

 

Napriek všetkému pokroku však ostali určité druhy výroby, v ktorých sa uprednostňuje ručná práca.

 

 

Prečo vznikli prvé remeslá

 

Na začiatku ľudskej civilizácie boli ľudia zberačmi a lovcami – potravu získavali hľadaním a lovom. Keď sa naučili obrábať pôdu a chovať prvé zvieratá, všetci sa starali o poľnohospodárstvo a zároveň si vyrábali nástroje a predmety, dôležité pre každodenný život. V niektorých častiach sveta (napr. v Mezopotámii v Ázii) sa vďaka dobrým klimatickým podmienkam urodilo toľko potravín, že už nebolo potrebné, aby sa všetci venovali poľnohospodárstvu. Ľudia si prácu rozdelili. Takáto deľba práce sa nazýva spoločenská deľba práce a jej začiatky siahajú do praveku.

 

 V dejinách ľudstva sa udiali tri základné spoločenské deľby práce:

 

  1. Prvou deľbou bolo rozdelenie poľnohospodárstva na pestovanie plodín a chov dobytka – doba kamenná.

  2. V druhej deľbe sa spoločnosť rozdelila na poľnohospodárov - roľníkov (pestovali a chovali potravu) a remeselníkov (vyrábali potrebné výrobky) – doba bronzová.

  3. Remeslá sa postupne špecializovali – zameriavali sa na určitý druh výrobku (napríklad pekári sa začali deliť na praclikárov, medovnikárov, cukrárov a pekárov chleba a pečiva) a to malo za následok tretiu deľbu práce – vznik obchodu. Spočiatku išlo o výmenný tovarový obchod, neskôr vznikol peňažný obchod.

Delenie remesiel

 

Remeslá môžeme deliť podľa rôznych kritérií, napríklad:

 

  • podľa miesta výroby – stabilné (na jednom mieste) a vandrovné (miesto sa mení podľa potreby – potulní drotári, olejkári, murári),

  • podľa materiálov, ktoré používali remeselníci na výrobu výrobkov - kameň, drevo, kov, sklo, pletivá, koža a kožušiny, textil, keramika a iné materiály,

  • podľa vyrábaných výrobkov - nástroje a náradie, hudobné nástroje, zbrane, potraviny, stroje a mechanizmy, ošatenie a doplnky, nábytok, dekoratívne predmety, knihy, mince,

  • podľa charakteru prác - stavebné, umelecké, hospodárske, atď.

 

Prvé remeslá

 

 

 

V dobe kamennej sa ľudia naučili pestovať plodiny a chovať domáce zvieratá a ich život sa podstatne zmenil. Už neboli závislí od ulovenej a nájdenej potravy, ale dokázili si ju sami vypestovať a dochovať. Vďaka dostatku potravy sa počet ľudí zvýšil a predĺžil sa ich vek. S rozvojom poľnohospodárstva súviseli aj prvé remeslá. Ľudia si vyrábali jednoduché nástroje a náradie potrebné na obrábanie pôdy (kamenné motyky, sekery, kosáky, háky na oranie) a spracovanie potravy (mlyny na mletie zrna). Potraviny si ukladali do nádob vyrobených z hliny - vzniklo hrnčiarstvo (keramika) a sklárstvo (sklo sa vyrábalo z roztaveného piesku). Naučili sa spracovávať prírodné a živočíšne suroviny, z ktorých tkali prvé látky na výrobu oblečenia (ľan, vlna zvierat) – vzniklo tkáčstvo.

 

 

 

V dobe bronzovej sa naučili používať, vyhľadávať a a spracovávať prvé kovy – meď, zlato, cín, bronz (zliatina medi a cínu). Zdokonalenie liatia a tepania bronzu sa uplatnilo pri výrobe zbraní (meče), nástrojov (bronzové cepy) i šperkov – vzniklo kováčstvo, kovolejárstvo, kovotepectvo a klenotníctvo. Ťažba kovov priniesla zrod baníctva a stavba pevných obydlí a účelových stavieb znamenala vznik stavebníctva. Okrem výrobkov dennej spotreby sa začali vyrábať aj diela umelecké.

 

 

Vďaka novým vynálezom sa remeslá zdokonaľovali a postupne sa vytvárali nové, z ktorých mnohé existujú dodnes.

 

Cechová výroba

 

 

 

Cechy (združenia remeselníkov rovnakého remesla) sa začali rozvíjať v stredoveku. Mali vlastné pravidlá (artikuly) schválené panovníkom alebo mestskou radou.

 

 

 

Artikuly vymedzovali práva a povinnosti členov cechu (bránili prílivu konkurenčných výrobcov, dohliadali na kvalitu a cenu výrobkov svojich členov a postihovali porušenie pravidiel). Každý cech mal svoj znak, pečať, truhlicu s peňažnými príspevkami a na jeho čele stál cechmajster.

 

 

 

Centrami remesie sa stali stredoveké mestá a cechy prispievali k rozvoju miest. Členovia cechov patrili k strednej (niekedy aj vrchnej) vrstve obyvateľstva. Cechové remeslo bolo postupne vytlačené manufaktúrami a fabrikami, kde bola ručná práca nahradená strojovou. Dnešné „cechy“ už neplnia pôvodnú funkciu a sú skôr pripomienkou minulosti. Stále však platí, že „remeslo má zlaté dno“ – ten kto ovláda nejaké remeslo sa vždy uživí a zbohatne.

 

 

Remeslo na Slovensku

 

 

Remeselné výrobky vyrábalo prevažne obyvateľstvo, ktoré žilo na dedinách, na dvoroch feudálov a v osadách. Obyvatelia sa zameriavali len na jeden druh výrobnej činnosti a podľa tejto boli dediny často pomenované - napr. hrnčiarstvo (Hrnčiarovce), kováčstvo (Kováče), kolárstvo (Koláre, Kolárovce) a tesárstvo (Tesáre). Podobne vznikali aj priezviská ľudí, ktoré súviseli s ich remeslom (Kováč, Mečiar, Mlynár, Pekár, Tkáč, Súkeník). Na Slovensko prenikli mnohé remeslá vďaka prisťahovalcom – kolonistom z Nemecka (najmä baníctvo a kovospracujúce remeslá) a Valašska (chov oviec a salašníctvo). Na dedinách a v mestách sa rozvíjali tradičné remeslá - súkenníctvo, tkáčstvo, farbiarstvo, garbiarstvo, remenárstvo, taškárstvo, rukavičkárstvo stolárstvo, debnárstvo, kolesárstvo krajčírstvo, obuvníctvo, kožušníctvo, gombičkárstvo, mäsiarstvo, pekárstvo, mlynárstvo, murárstvo, kamenárstvo, mečiarstvo, nožiarstvo, ostrohárstvo, zámočníctvo, hodinárstvo, puškárstvo, hrnčiarstvo, povrazníctvo, maliarstvo mydlárstvo a sviečkarstvo, hrebenárstvo, holičstvo a mnoho iných.