Budúcnosť konverzácie? Sociálny robot ako spoločník s diagnostickými schopnosťami

Dnešná technológia nám uľahčuje bežné činnosti tým, že poslúcha naše hlasové povely. Na to, aby stroj mohol komunikovať s človekom, používa rozpoznávanie a syntézu reči. Vďaka tomu prečíta emócie, ba dokonca diagnostikuje ochorenie. Ako prebieha komunikácia medzi človekom a sociálnym robotom? Aké sú kroky od rozpoznania reči až po syntézu reči? Ako vie robot identifikovať emócie a stres v hlase a ako sa učí hovoriť s emóciou? Odpovede na tieto otázky sa dozvieme vo Vede v CENTRE vo štvrtok 25. januára 2024 o 17.00 hod. v CVTI SR na Lamačskej ceste 8A v Bratislave. Naším hosťom bude Mgr. Róbert Sabo, PhD., z Ústavu informatiky Slovenskej akadémie vied. Súčasťou prednášky bude experimentálne testovanie sociálneho robota na vykonávanie úloh využívaných pri diagnostike osôb s kognitívnymi poruchami alebo s demenciou.

Najprirodzenejšou formou komunikácie medzi ľuďmi je reč. Nejde však iba o suchú výmenu informácií. Podľa hlasu vieme zistiť, akú má človek náladu, vieme vyhodnotiť situáciu a tomu prispôsobiť dikciu našej reči, prípadne do nej vložiť emóciu. Aby sme takýmto prirodzeným spôsobom mohli komunikovať s počítačom – robotom, vedci sa snažia do robotov implementovať aj tieto vlastnosti. Hlavným cieľom je, aby roboty ľuďom pomáhali. Ako sa dajú v prospech človeka využiť veľké jazykové modely, ako je napríklad ChatGPT? Jednou z možností je naprogramovať sociálne roboty, aby s osobami vykonávali testy zacielené na zistenie kognitívnych porúch, a to sa vedcom z oddelenia analýzy a syntézy reči Ústavu informatiky Slovenskej akadémie vied aj podarilo. V prednáške sa dozvieme viac o tom, ako reč robota robia vedci prirodzenejšou alebo ako roboty analýzou rečového prejavu zisťujú u človeka prítomnosť Alzheimerovej alebo Parkinsonovej choroby.